Cieľom tejto turistiky bolo objavovať nové zákutia Tribeča a vyjsť na neznačený kopček Svinec (467 m), doposiaľ neobjavený a nezdokumentovaný, aspoň teda nami. Aby to nebolo štýlom hore a dole, rozhodli sme sa túru zokruhovať a pridať do toho ešte takisto neznačenú Ploskú (577 m) (na ktorej sme už ale v januári 2021 boli), a potom si oba spomínané kopce vychutnať ešte z inej perspektívy – z Veľkého Lysca (547 m) , ktorý mal byť posledný bod programu.
Svinec 467 m
Geomorfologický celok: Tribeč
Oblasť: Fatransko-tatranská
Východiskový bod: Kostoľany pod Tribečom (okruh)
Dĺžka túry: podľa dvoch navigátorov a ich aplikácií – od 12,4 – 13,2 km 🙂
Predpokladaný čas: podľa hikingu neurčený, nakoľko šlo aj o neznačené trasy. Náš čas podľa Maťovej aplikácie bol 6,04 hod, podľa Džouzefovej o pol hoďku menej 🙂
Prevýšenia: stúpanie 733 m; klesanie 735 m
Pitná voda po ceste: údajne sa nachádza prameň pitnej vody na Ploskej, my sme však natrafili len na hrádzu a Lysecký potok 🙂
Zaujímavosť: skalné okno na Veľkom Lysci na neznačenej trase, vysoké 50 m. Na vrchole keltské hradisko a pod ním cvičné skaly pre horolezcov.
Kurki&Džouzef – hodnotenie turistickej lokality: 8/10 (kritériá stupnice ešte nie sú premyslené 😀 )
Trasa: Kostoľany pod Tribečom (250 m) po žltej cez Sedlo p. Veľkým Lyscom až na asfaltku z Velčíc, z nej cez potok a lúku a ďalší potok ku Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie – Svinec (467 m) – Ploská (577 m) a návrat na žltú do Sedla p. V.Lyscom – Veľký Lysec (547 m) – Kostoľany pod Tribečom (250 m)
Fialová, tá je naša! 🙂
V krásne predjarné modro-slnečné nedeľné ránko Fun fun zaparkovalo o 9:15 miestneho času pri Kostole sv. Juraja v najzápadnejšej obci zlatomoraveckého okresu (čiže zostane to v okrese 😛 ), v Kostoľanoch pod Tribečom, odkiaľ sme mali na pešo vyštartovať po žltej značke smerom do Sedla p.Veľkým Lyscom a ďalej na Svinec.
Kostol sv. Juraja – jedna z najstarších sakrálnych stavieb v SR
Ako to už dobrým turistickým zvykom býva, pred samotným štartom nejaký dobrák z našej zostavy vždy vytiahne ploskačku a tí čo môžu si pripijú na úspešnú (a medveďmi nerušenú) turistiku. Zistili sme, že nikto z aktuálnej turistickej trojky na toto dnes veru nemyslel. Maťo preto, že má každoročný veľkonočný alkoholový pôst, Džouzef preto lebo sa spoliehal, že ju vezmem ja a ja som sa spoliehala, že ju vezme Džouzef. V konečnom dôsledku sme s Maťom ale nechceli, aby Džouzef vyzeral divne, že upíja sám, keďže ja som bola šofér a Maťo postí. 🙂
Vyrazili sme v rezkom tempe a prešli po spomínanej žltej značke až na asfaltovú cestu, odkiaľ sa z opačného smeru chodí na V.Lysec z Velčíc. Potom nám už museli pomôcť výdobytky moderných technológií v určení správneho smeru. Keď sme mali Svinec na dohľad, odbočili sme na verímboha do lesnej šuminy a o chvíľu na to sa pred nami objavila táto hrádza Lyseckého potoka. Malého Jožka zaujala okamžite, keďže tam hneď pchal palicu, aby preveril jej hĺbku.
Džouzef probuje palicou hĺbku hrádze 🙂
Keď sme sa úspešne dostali na druhý breh, zjavila sa pred nami lúka, kde nám po ceste padol do oka náš prvý vrcholový cieľ – Svinec (foto na začiatku článku). Okrem neho mi však do oka, resp. do objektívu padli akísi vysmiati tribečskí turisti. 🙂
Pohľad na tribečských turistov 🙂
Pán Osamelý 🙂
Po lúčke sa kráčalo super a o chvíľu sme prišli k ďalšiemu ramenu potoka a ku Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie, patrónke Tribeča. Čakala som nejakú mini ošúchanú kaplnôčku s jednou umelou kyticou, ktorú si človek všimne trčiacu už z diaľky. Aké bolo moje prekvapenie, keď sa z mojej predstavy stalo toto:
Kaplnka patrónky tribečských hôr
Kaplnka je naozaj veľká, krásne vynovená aj s prístreškom a Maťo, ktorý tu už bol, nám vravel, že sa tu konávali púte. Lavičky by síce potreboval trochu rekonštrukcie, ale inak veľmi pekné slnečné miesto vhodné na prvú dávku čaju a na pookriatie v tribečskom lese. Prvá pauza za nami a poďho nájsť schodnú trasu na hrebeň Svinca. Cesta lesom bola bezproblémová, kým sme sa nerozhodli ísť kolmo hore cez malinčie, kríky a kadečo možné, čo sa zachytávalo všade možne od vlasov až po päty. 😀 Po chvíli sa pred nami zjavil prvý výhľad na Veľký Tribeč, a keby niet Maťových máp.cz., asi by sme sa boli (bývali) aj otočili, lebo podľa Džouzefa sme už stáli na vrchole.
Prvé výhľady na Veľký Tribeč
Rozhodli sme sa však terén preskúmať ďalej, keďže Maťovi nedal pokoj akýsi vyhliadkový bod. No pred sebou len malinčie, a tak Džouzef zostal skeptický a nebol nadšený z ďalšieho predierania sa cez túto „rajskú záhradu“. Aké bolo naše prekvapenie, keď sme za sebou začuli hlasy a videli psa, ktorý sa šikovne prepcháva kadejakými kríkmi a skáče po kameňoch ako nič. Dvaja turisti, rovnako prekvapení ako my, že v týchto divokých končinách Tribeča spatrili aj niekoho iného, si to tiež mierili ďalej. Nebudeme predsa horší a pokračujeme. Pred nami sa zrazu zjavili mohutné stromiská, obrastené brečtanom, ale aj nové výzvy malinčieho „plotu“, na ktorej minimálne ja a Džouzef zanecháme Trhline svoje vlasaté DNA. 😀
Maťo v zajatí malinčia 🙂
Tých pár vyšklbaných vlasov stálo zato a pomaly sa pred nami odkryl ešte krajší výhľad na hrebeň Tribeča ako predtým. Paráda!
Kremencový Svinec a výhľady na hrebeň Tribeča 🙂
Ešte nejaké neidentifikovateľné kreácie na Svinci 🙂
Svinec bol pre mňa obrovským prekvapením, lebo keď na neho človek zíza z Veľkého Lysca, nevidno vôbec kremencové skaly, ktorými je zasypaný z druhej strany. Určite krásne miesto, na ktoré by sa oplatilo prísť aj na večerné fotenie, alebo len tak na piknik. Samozrejme, ak si človek odmyslí to „agresívne“ malinčie, alebo nájde viac príjemnú cestičku na vrchol. 😉
Prastaré stromy na Svinci
Po obedíku, pár fotečkách a skvelého pocitu, že sme vďaka zákazu turistikovať mimo okresu objavili ďalší, pre nás neznámy, kopček, ktorý je čoby šiškou dohodil, sme sa vybrali z hrebeňa dole, smerom na Ploskú. Ach, to malinčie nikto nevyklčoval, kým sme sa vyhrievali na svineckých kremencoch? 🙁 Každopádne, čaká nás cesta dole a opäť hore, aby sme sa mohli škriabať na Ploskú. Vrátime sa teda podľa GPS na asfaltovú cestu, kde stretneme odvážneho ale poľutovaniahodného bežca, ktorý si to tiež mieri na vrchol. Poľutovaniahodného preto, lebo na rozdiel od Svinca, na Ploskej som už bola, a tak viem, že ho čaká strastiplná, tŕnistá a kamenistá „kalvária“ do kopca. No nič, každý si tým musí prejsť sám. 🙂
O chvíľu natrafíme na známy brezový hájik ako z Mrázika a predierame sa ďalej. Hoci bol na konci januára slabý poprašok snehu a tribečské lesy vyzerali trošku inak, vracajú sa mi spomienky a už sa teším opäť na „malinčie“ v kopci.
Sme na Sibíri? 🙂
Pamätám si však aj na ten krásny januárový výhľad na celý hrebeň, ktorý vykúkal z inverzie, takže rezko pridám do kroku. Konečne sa blížime k vrcholu Ploskej, kde sa opäť posilníme a kocháme výhľadmi na Veľký Tribeč.
Opäť výhľady na hrebeň Tribča, tentokrát z Ploskej
S tou inverziou to malo vtedy väčšie grády, ale aj tak sa nám tam dobre sedí a kochá. Opäť počujem za sebou hlasy a obzerám sa, ale to len Maťo pustil na mobile priamy prenos obrovského slalomu z Jasnej, aby si pozrel druhé kolo našej Peti Vlhovej. Nadšení, že Peťa to dala víťazoslávne na jedničku opúšťame Ploskú a schádzame z kopca dole po neznačenej trase smerom k Sedlu p. Veľkým Lyscom. Zostup týmto smerom nám bol už známy z januára, ale občas mrknúť na GPS nezaškodí, aby sme as držali správnym smerom, veď sme v Trhline a šťastie na Tribeči netreba pokúšať. 🙂 Prejdeme okolo odvážneho turistiku, ktorý si medzi stromami pod Ploskou natiahol hamakové ubytko a teraz si vychutnáva lúče slnka. Nie je však jediný, koho stretneme na neznačených chodníčkoch. Ďalej oproti idú ďalší turisti, ktorí sa nás pýtajú, či idú dobrým smerom na Ploskú. Zdá sa, že tento kopček začína navštevovať čoraz viac ľudí a možno tam o nejaký čas smerom zo žltej z Lysca nájdeme vychodený neoficiálny chodníček.
O chvíľu sme v Sedle p. V. Lyscom a tušíme čo nás v tomto gýčovom počasí na Lysci čaká – hlava na hlave, alebo čože je to lockdown? 😉 O pár minút sme už pod skalami Lysca, kde veselo opeká veľká skupina turistov a Maťko sa tam zakecá so starými známymi. Spomínal však, že nás vyvedie na vrchol Veľkého Lysca neznačenou trasou, a že aj polezieme cez skalné okno. A Poliezli sme!
Skalné okno na Veľkom Lysci
Nie samozrejme cez toto horné, ale pod ním sú ďalšie dve a tým najspodnejším sme sa dostali na druhú stranu skál. Škoda toho popoludňajšieho oparu smerom ku Gýmešu, inak by sme si ten výhľad na zrúcaninu užili o samote ešte viac. Opäť nové pohľady zo starého známeho miesta, o ktorom som si myslela, že ho poznám. Maťo, díki!
Kostoľany p. Tribečom a nad nimi vynímajúci sa Gýmeš
Vystupujeme na oficiálny vrchol Veľkého Lysca, z ktorého paradoxne nie je žiadny výhľad, ale zato už v jeho okolí začínajú vykúkať kvietky, prvé ohlasy jari.
Scila dvojlistá si razí cestu na povrch 🙂
Na vyhliadkovom mieste Veľkého Lysca sa dlho nezdržíme, nakoľko je okupovaný ďalšími turistami a turistickými psami. 🙂 Pozdravíme pár známych zo Secopu, prehodíme zopár jarných hrejivých slov, dáme jednu spoločnú a poďho dole naspäť do Kostolian p. Tribečom, kde sme do pol hoďky.
Posledná spoločná na V. Lysci 🙂
Túrička nie moc bohatá na kilometre, ale na zážitky a skvelý pocit z objavenia nových miest nám dobili baterky na celý nasledujúci týždeň. Nevadí, že na druhý deň som bola v robote dobitá ako po celodenke v Tatrách, vadilo len to, že tento deň bol pondelok. 😀